andulky :)

Jedného dňa prišla mamina z roboty domov a rozprávala mi o tom, ako jej kolegyňa v robote nariekala nad tým, že sa jej neveste nechtiac podarilo z klietky vypustiť všetky andulky - vtáčiky, do sveta. Celá rodina bola veľmi smutná, najmä malý drobec, syn nevesty, ktorý sa každý deň vytešoval z pohľadu na pekne spievajúce vtáčiky. Navyše si nevedeli predstaviť situáciu, ako to vysvetlia manželovi, ktorý robil v zahraničí a mal po dlhom čase prísť domov, pretože vtáčiky boli jeho zbierka a hobby. Prišlo mi ich trošku ľúto, ale v tom momente mi svitla v hlave myšlienka, že keďže ja momentálne študujem v inom meste ako bývam a na víkendy chodievam občas len domov, rozhodla som sa im moje andulky darovať. S veľkou námahou som ich pochytala a v klietke cez celú dedinu (nehovoriac o tom koľko sme sa nasmiali, keď som ľuďom vysvetľovala kam a čo to beriem), som u nich zazvonila a ponúkla im malý darček. Ten pocit, ktorý ma v tej chvíli zachvátil pri srdiečku sa nedá opísať. Radosť a nadšenie z ich očí boli krásnou odmenou za môj malý skutok. Vtáčikom sa žije u nich doteraz veľmi dobre, s láskou sa o ne starajú, drobec znovu nachádza potešenie z pohľadu na ne a svojim štebotom im krášlia prvé jarné dni. Veľmi som rada, že som týmto malým skutkom niekomu spôsobila neskutočne obrovskú radosť a nadšenie z týchto malých stvorení :)))) Mirka